Slovenský med

Začiatky, tak ako i v iných odvetviach, respektíve činnostiach, neboli vôbec jednoduché. V tom čase pre nás najväčšou výzvou, sa stala otázka umiestnenia včelstva. Vzhľadom na skutočnosť, že sme bývali v panelákovom byte v Banskej Bystrici, hneď od začiatku sme sa stretli s problémom, ktorý sme potrebovali rozlúsknuť. Tak, ako to v živote chodí, pomohla náhoda. Reagovali sme na inzerát v časopise, o predaji gazdovského domu v obci Políchno, ktorý sa nachádza 15 km od Lučenca, ale aj 7 km od Divína pri Ružínskej priehrade, ktorý bol pre nás neodmysliteľnou súčasťou letných, víkendových pobytov v zahrádkarskej osade, kde i dodnes vlastníme záhradu.

Divín predstavoval pre nás takpovediac, srdcovú záležitosť, ale do Políchna sme sa zamilovali. Políchno sa nachádza v nadmorskej výške 610 m /nm. Je to malá dedina s približne 140 obyvateľmi. Krásne, tiché, čisté prostredie, kde absentuje akýkoľvek priemysel, predstavoval pre nás, ideálne prostredie na chov včiel. Políchno je v neposlednom rade aj známe, ako rodisko spisovateľky, Boženy Slančíkovej Timravy, ktorá tu žila a tvorila podstatnú časť svojho života.

A tak, sme sa mohli naplno venovať tejto našej záľube. Štúdiom literatúry, nekonečných hodín surfovania na internete, ale hlavne učeným sa, i na vlastných chybách. Postupne, ako sme si osvojovali včelársku terminológiu a technológiu, tak sme aj následne zväčšovali počty včiel. Na druhý rok, po úspešne prezimovaných prvých 7 rodinách, sme zazimovali 12 rodín, potom 20 rodín, nasledovalo 26 a 30 rodín, až na súčastných 85 rodín.